Liečim sa vo svete hračiek :-)

29.08.2009

plnim svoj slub a pisem uz po par tyzdnoch. teraz v posteli mam cas aj na veci, ktore by som predtym vobec nestihala. tak vas budem trochu informovat o tom ako postupujem a bojujem. moj synovec mi prepozical na par mesiacov svoju detsku izbu tu v michalovciach. je to vlastne moja byvala studentska izba a leovi som ju s bratom prerobila na jeho kralovstvo hraciek. teraz tu fungujeme spolocne.

ja tu lezim a leo mi stale nosi vodu a jablcka a ine potrebne vecicky. ked sa mu nechce, hrame sa na odtahovu sluzbu. ja zapiskam a zavolam: “haloooo, odtahovka? mozete mi prist odtiahnut prazdny pohar od dzusu?” ... neviem, dokedy tento oblbovak bude fungovat, snad mu to v jeho detskej hlavicke este chvilu takto vydrzi a nebudu sa mi na stoliku pri posteli hromadit prazdne taniere a pohare. leo je vsak uzasne trojrocne dieta. moja svagrinka vravi, ze sa teraz velmi zmenil. ochotne sa o mna stara, zdvihne mi zo zeme v kupelni spadnutu kefu na vlasy a pozrie sa na mna tymi obrovskymi ocami ze: “lebo ty sa mishka nemozes zohnut, vsaaaak?” a uplne vsetko chape. vecer mu za to vzdy citam rozpravku. aj ked uz by si mohol vybrat aj inu, nie tu istu dookola.  

raz mi oblieha vojskom pocitac, inokedy sedi pri mne a pozera ako sa trapim s programom na strih videa a smeje sa na sebe, ked bol “este malicky”.

vybudovala som si pri posteli male “studio”... repraky, diktafon prepojene na dva laptopy mi umoznuju strihat hudbu a obraz, spracovavat demonahravky a predpripravit zvysok materialu na album, aby som mohla potom hned nabehnut do studia a donahravat. a ked uz nevladzem pracovat, oddychujem pri navrhovani interierov, snazim sa naucit program na interierovy dizajn a zariadit tak moj buduci byt a dedinsky dom, ktory takto musim dostavat po telefone.

vsetci su na mna po telefone velmi mili a to sa mi naozaj paci. moj stavbyveduci mi ochotne posiela mms-ky s fotkami obkladu v kupelni a podlahy a rozrobenu terasu... hm asi sa to da dostavat aj takto. hlavne ze uz sa robia tie krasne drevene schody, aby som uz nemohla spadnut zo ziadneho provizorneho rebrika.

Dnes som vsak mala vynimocny den. Moj brat zorganizoval na sirave rodinnu opekacku a mna vzali tiez. nalozili ma do auta namiesto zadnych sedadiel a priparkovali ma na terasu ku grilu... tak som mohla poleziacky stravit par hodin konecne skoro po mesiaci na cerstvom vzduchu. prisli ma pozriet aj priatelia a deti mi nosili grilovanu zeleninu a syr do auta. a takto ma cvakla moja mama.... komu je lepsie ako mne?

Tiez mi nejaka horizontalna poloha nezabrani v mojom oblubenom foteni vzdy a vsade... to, co z postele dosiahne moj objektiv... fotim. a leovi sa pred mesiacom narodila sestricka alia, tak to je prave moj navdacnejsi objekt.


cely den sa usmievam na ludi okolo seba, aby hlavne deti okolo mna nezistili, ze ma nieco naozaj boli. a ked sa ma kamarati pytaju, ako to zvladam, odpoviem ze “tazko, ale tvarim sa, ze velmi dobre :-)”

 
< Späť