Diary
Moje cesty
04.11.2006

Som systematicky clovek. Vsetko chcem mat pod kontrolou. Milujem tie drevene skrinky s malinkymi suflikmi z toho velkeho obchodu s nabytkom. Natriem si ich na cerveno a mam v nich vsetko uplne kraaaaasne roztiedene. 

Minule som sa zamyslela nad tym, ako moze byt vo mne kombinacia takeho systematicna a sklonu umelecky tvorit (tym teraz neposudzujem uroven tvorby…) ale sklon a tuzba je naozaj silna. Vacsinou su umelci dost neporiadni chaos ludia. A toleruju im to vsetci, lebo je to tak… je to normalne. A ja mam doma v tych drevenych krabickach potriedene kable, nabijacky, jacky, minijacky… memoristicky a rozne ine pamatove karty a usb kable a usb kluce a baterky a …. Dokonca fixky. Zboznujem fixky a farbicky… ale nesmejte sa. Prisla som na to, ze aj riso muller ma rad fixky a farbicky… a aky je to umelec! Takze kliiidek, tak to ma byt.

Čítať celý článok...
 
Po príchode z NY
21.03.2006

hey, tak ako? myslela som si, ze po navsteve new yorku napisem hned v den priletu, tak vela mi toho z toho mesta ostalo. ale nie, treba nechat myslienky utriast, ukludnit sa a nabehnut do domacich kolaji. potom prisiel ten cas, kedy sa denne pytam nebies, dokedy ma chcu neludsky tyrat mrazmi v marci… ved ked sme boli mali, behali sme v sandalkach a sukni… uz zaciatkom marca. a asi som cakala na taky den, co vas rozosmeje bez dovodu. na taky, co vam da odvahu, ze nech sa deje co sa deje, vsetko bude ok. a dnes rano som mala po dlhej dobe prave tento pocit. mozno preto, ze som velmi nezvycajne vstala uz pred siedmou. a aj ked som nevyspata, to slnko ma vytiahlo z postele a zalieva mi byt tak nadherne, ze musim pisat. naschval si nepustim hudbu, aby sa mi hlavou len tak same od seba prehanali vseliake hudobne aj nehudobne spomienky. priestor mi zalieva vona rannej kavy a nic viac nepotrebujem.

 

Čítať celý článok...
 
A máme tu nový rok
25.01.2006

2006, oooh, maaaan!!! to leti. ale zase sme o nieco mudrejsi - to je moja ukludnujuca verzia "o nieco starsi :-)". koniec roka bol celkom zaujimavy. v bratislave som bola minimum a niekedy som si pripadala ako vodic z povolania. najazdila som tisicky kilometrov po koncertoch (nielen mojich) a za priatelmi… sice len tu naokolo: budapest, varsava, praha, tam sme hrali asi 4 krat pred vianocami… a poviem vam, kapelu na zadnom sedadle… ja za volantom… uf, som naozaj vdacna za to, ze mozem robit hudbu a zazivat to, co zazivam… drazdany v nemecku a tak... je to pre mna velka inspiracia. v oktobri som si odskocila na juh francuzska pozriet moju najlepsiu kamosku zo stiavnickeho gymnazia. duski zije vo francuzsku uz od vysokej skoly a ma dve nadherne dcerky. je to taky moj milacik… viete, niekto, kto mi v osemnastich na prazdnom intraku cez vikend zaklopal na dvere s klucami od telocvicne ze: pod mi spievat… tam je skvela akustika… sedeli sme na parketach v prazdnej telocvicni, ja som si spievala a ona ma pocuvala… taki priatelia su naozajstni… a uz roky ma vola na navstevu do mesta antibes medzi nice a cannes… francuzska riviera…. nadherne miesto. tak vam poviem, to bola najlepsia dovolenka. teplo tak akurat, mala eolia a romea su uplne carovne a ako hovoria plynule aj francuzsky aj slovensky… je to fascinujuce. 6 dni sme sa flakali po plazach, po meste, skladali puzzle na koberci a vecer s duski a jej manzelom pili cervene vino a francuzsky syr… a kecali neskoro do noci. ziadny neosobny hotel… radim vam, ak mate priatelov v niekde po svete, navstivte ich a potom ich zavolajte k sebe. citila som sa ako keby som mala znovu osemnast.

 

Čítať celý článok...
 


Stránka 2 z 2