Bio

Narodila sa 6.marca 1975 v Michalovciach. Od piatich rokov balet a od 8 spoločenské tance ju priviedli k hudbe, aj keď nikto v jej rodine sa hudbe nevenoval. Keď sa ako desaťročná začala učiť anglicky, jej vzťah k hudbe rýchlo vzrástol. „Chcela som porozumieť textom, celé hodiny som prehrávala nahrávky z kaziet a písala do zošita texty. Kamarát mi dal preložiť 80 textov od Depeche Mode, prekladala som ich celú noc a na ďalší som dostala 5 z chémie.“Vtedy Misha netušila, že po vysokej škole začne zbierať ceny Slovenskej hudobnej akadémie...

V 17 prestúpila na Jazykové gymnázium v Banskej Štiavnici a odtiaľ na Vysokú Školu Pedagogickú do Bratislavy, sústrediac sa stále na angličtinu.“Nikdy som nemala spevácku kariéru ako hlavný cieľ. Angličtina, učenie, prekladanie a tlmočenie bol môj život. Hudba bola len môj najväčší záujem.”Keď sa jednou z jej študentiek angličtiny počas vysokej školy stala aj módna návrhárka Lýdia Eckhardt, Misha jej v roku 1999 zaspievala na módnych prehliadkach. To, čo vtedy vyzeralo ako nevinný úlet do inej sféry sa o niekoľko rokov stalo Mishinym každodenným životom. Postupne sa zoznamovala s hudobníkmi. Lubo “Umelec” Priehradník – v tom čase člen skupiny Made II Mate - bol pre Mishu jedným z najsilnejších prepojení s hudbou. Od roku 2000 nahrávala pre Fun Rádio jingle, zvučky, či dokonca originálne naspievané “intrá” (úvody známych hitov) - všetky obsahovali práve jej hlas! Prišli spolupráce s NNP – košický hip-hop v roku 2000, spolupráca s Jankom Lehotským – veteránom skupiny MODUS, tri duety, ktoré vyšli na jeho albume “Poslední a prví”. Misha v roku 2000 vo Fun rádiu nahrala dve skladby, ktoré v danom roku patrili medzi najhranejšie! Naspievala “narodeninovú” skladbu “EVERYDAY IS FUN DAY”, ktorú počuť z Fun rádia dodnes a krátko na to s DJ Carlom zase “I´M LATE”. DJ Haberland ju zakomponoval do svojich vystúpení a Misha naživo spievala improvizácie do mixovaných setov v rôznych kluboch na Slovensku aj v Čechách. V roku 2001 spievala vokály pre Janu Kirschner and krátko na to aj vokály na Turné Dary Rolins.

“Celý čas som popri tom chodila do práce, tlmočila rôzne konferencie z angličtiny a učila som v intenzívnych jazykových kurzoch. Narátala som tlmočnícke cesty do 18 krajín v Európe a USA. Niekedy to bolo naozaj zaujímavé. Priletela som z lekárkskej konferencie v Rige a rovno na koncert ako vokalistka. Menila som strohé kostýmy za pódiový outfit a to robilo môj život zaujímavejším, ako bežná práca od 9 do 5. Horšie to bolo, keď sa to po debutovom albume už časovo nedalo kombinovať”.

V máji 2002 sa Misha zúčastnila talentovej súťaže CocaCola Popstar, kde prezentovala vlastnú tvorbu a vyhrala prvé miesto!“Mala som vtedy 27 rokov, nebola som už nerozhľadený tínedžer, dívala som sa na svet ako dospelý človek a pozlátko slávy naozaj nebolo mojou motiváciou. Mala som skvelú prácu, uznanie ako profesionál a vedela som sa o seba postarať. Chcela som však dostať svoje hudobné nápady k ľuďom. A ani vo sne by som si nepomyslela, že sa to tak prevalí.”Odmenou za víťazstvo v CocaCola Popstar bola možnosť nahrať album. Tak vznikol jej debutový album Colors In My Life, na ktorý niekoľko skladieb zložila s Gregom Delcore v Bostone a producentsky sa ho ujal Maroš Kachút. Album v programe Music Files (Fun Rádio) od poslucháčov získal dovtedy najvyššie bodové hodnotenie pre akýkoľvek album slovenského interpreta a v roku 2002 bola zo všetkých predstavených albumov úspešnejšia už len Lauryn Hill. To bola istá predzvesť úspechu aj napriek neprebádaným vodám, do ktorých sa Misha so “slovenským soulom” pustila. Album Colors In My Life začal písať históriu pilotným singlom “Náladu mi dvíhaš”, ktorý sa niekoľko týždňov držal na prvom mieste v celoslovenskej airplay ako aj na špici mnohých hitparád. Druhý singel - skladba “Druhá” bodoval šesť týždňov za sebou v hitparáde Top Fun vo Fun rádiu.

Misha uviedla soul a r’n’b do dovtedy prevažne gitarovým popom naplnenej hudobnej scény na Slovensku a tým táto speváčka, ktorá je väčšinovou autorkou všetkých svojich skladieb, začala písať novú éru slovenskej hudby.

Na udeľovaní cien AUREL 2002 (Ceny Slovenskej Hudobnej Akadémie) získala 7 nominácií a zvíťazila počas jedného večera v 4 kategóriách:
Objav roka
Ženský spevácky výkon
Album roka
Producent roka - Maroš Kachút za Colors In My Life
následne získala v najbližších rokoch množstvo ďalších hudobných ocenení:
SLÁVIK 2002: Objav roka, divácka anketa
SLÁVIK 2003: Speváčka roka, divácka anketa
SLÁVIK 2004: Speváčka roka, divácka anketa
OTO (Osobnosť Televíznej Obrazovky)
OTO 2002: Speváčka roka, divácka anketa
OTO 2003: Speváčka roka, divácka anketa
Tv Music Box: 2. miesto Nováčik roka
Grand Prix Rádio 2002: Objav roka poslucháčska anketa
Grand Prix Rádio 2003: Speváčka roka, poslucháčska anketa

Od začiatku roka 2003 Misha neustále koncertovala. S vlastnou kapelou odohrala niekoľko stoviek koncertov, letných festivalov a iných vystúpení. Popritom sa postupne objavovali remixy či iné úpravy skladieb z debutového albumu a v rádiách sa ujala ďalšia singlovka “Naozajstné Dobré”. Po rokoch strávených vo Fun rádiu sa nakoniec Misha nechala prehovoriť aj na rolu moderátorky v rádiu TWIST, kde od septembra 2003 do júla 2004 vysielala vlastnú reláciu “Mishin Večerný Soul”.
Vo chvíli, keď sa Slovensko stalo členom EÚ, Misha odohrala reprezentačný koncert v írskom meste Cork. V júli 2004 odohrala špeciálny koncert na najväčšom slovenskom openair festivale POHODA, spojený s interaktívnou diskusiou.

V lete 2004 Misha počas šiestich týždňov nahrala album, potvrdzujúci jej rast a prirodzený posun. Album vyšiel v septembri 2004 ako 2CD a okrem 13 nových piesní obsahuje aj remixy a live nahrávky, duety a hosťovania do skladieb DJov. Na albume je okrem živých nástrojov použitých aj niekoľko netradičných, ktoré Misha našla v etnoshopoch. Vysamplovala zvuk vlastného náramku, či listovanie v zápisníku. Misha si napísala polovicu hudby a všetky texty opäť sama, tentoraz dokonca ešte osobnejšie ako na debutovom albume a ako sama hovorí –“Texty sú do veľkej miery autobiografické, na rozdiel od médií, môj album je jediným miestom, kde som ochotná hovoriť o súkromí”.

Od jesene 2004 Misha odohrala množštvo koncertov a festivalov, vrátane celoslovenského turné s Mekym Žbirkom. Začiatkom roku 2006 odišla zahrať koncert pre Generálny konzulát Slovenskej republiky v New Yorku a počas nasledujúcich 18 mesiacov strávila v New Yorku celkovo pol roka.“Ešte pred mojou prvou cestou do Štátov som sa zoznámila s viacerými svetovými hudobníkmi a chcela som tie hudobné kontakty udržiavať živé. Moja hudobná spolupráca s jedným z najlepších basgitaristov na svete Richardom Bonom ma uviedla v New Yorku do spoločnosti najväčších jazzových muzikantov. Tak som bola pri nahrávaní albumu svetového gitaristu Mike Sterna na Manhattane, kde som sa stretla s ďalšími špičkovými jazzovými hudobníkmi. Bola to pre mňa veľká skúsenosť a škola zároveň. S Richardom Bonom sme spolu napísali niekoľko skladieb na môj tretí album a Richard mi do dvoch skladieb tiež sám hahral basy a gitary.”

Tretí Mishin album s názvom 13000Krát vyšiel 1.októbra 2007 a Misha sa na ňom okrem autorstva skladieb podieľala aj spoluproducentsky.“Tento album som chcela veľmi rôznorodý, je na ňom všeličo od spolupráce s hip-hop producentami ako sú kapela AMO a Grimaso z H16, cez funk s jednou z najúspešnejších českých kapiel Monkey Business, až po akustické skladby nahrávané s mojou kapelou a dokonca aj dance skladba s DJmi Burianom – Lieskovským. Bola som pri každej pesničke od prvej noty do finálnej verzie. Každým albumom sa chcem posúvať dalej ako hudobník, nechcem len interpretovať to, čo by za mňa vytváral niekto iný. Takto ma to baví oveľa viac a mám pocit, že do svojej práce dávam všetko, čo v danej chvíli do nej vložiť viem.”

Okrem nahrávania je hlavnou Mishinou náplňou koncertovanie so svojou kapelou, ktorú využíva od menšej unplugged zostavy s dvomi až tromi hudobníkmi až po päťčlennú zostavu. Jej kapelu tvoria Juraj Gregorík – basgitara, Štefan Bugala – bicie, Michal Bugala – gitara, Palo Bartovic – klávesy, Eugen Vizváry – klávesy.“Moja kapela mi robí stale väčšiu radosť. Aj nový materiál nám prináša stále viac a viac radosti z hudby a preto radi hráme všetko od veľkých pódií až po malé klubové koncerty v komornej atmosfére pre 100 ľudí.”